Konečne. Konečne som sa dopracoval k splneniu si chuťového sna. Nemám totiž predsudky ochutnať akékoľvek jedlo. Jedol som rôzne jedlá z morských potvor i žabie stehienka. Ochutnal som väčšinu prístupných jedál, ale stále som mal chuť ochutnať slimáka. Možno vás to prekvapí, ale v našom malom meste (západakov) je naozaj ťažké sa k niečomu takémuto dopracovať. Našťastie, myslím, že po prvýkrát v histórií som v letáku obchodného domu Lidl objavil dlho hľadaný tovar. No, nejakých dvanásť slimákov v bylinkovom masle za necelé tri ojrá nie je žiadna výhra, ale za ochutnávku to iste stojí. Samozrejme, nemôžete čakať, že sa z takéhoto počtu slimákov najete dosýta. Naozaj sa jedná iba o ochutnávku. Slimáky boli na bliníkovej tácke, obrátili sme ich otvorom v ulite smerom von a vložili na asi pätnásť minút do rozohriatej rúry približne na dvesto stupňov Celzia. Po uplynutí tejto doby bylinkové maslo zelenej farby spenilo a slimáky boli hotové. Boli naozaj dobré, špáradlom som ich vyťahoval z ulity a zajedali sme ich kukuričnými tortilami, čo môžem iba odporúčať. V tomto prípade sa nejedná o plnohodnotný recept, pretože je to niečo podobné ako pripraviť jedlo z polotovaru, ale aj na tento účel slúži táto stránka. Konkrétne tento článok má za úlohu podeliť sa z čitateľmi (halóóó, je tu niekto?) o konkrétne dojmy. Ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšie stretnutie. :tongue:
…pre milovníkov varenia…
